Môj príbeh sa dlhé roky písal ako mnoho iných príbehov. Prežívala som situácie, ktoré zažívajú mnohí. Nepovažovala som to za nič výnimočné. Neuvedomovala som si dosah svojich rozhodnutí či vzdávaní sa- niekedy s bojom, inokedy bez boja. Necítila som ani ako sa s každou jednou prehrou formuje a zoceľuje moja vytrvalosť a odvaha. Možno to zažívate vo svojom živote aj Vy.
Môj starý otec často hovorieva, že keby
pred 40 rokmi vedel to, čo vie teraz,
robil by veci úplne inak.
Kto vie… . Ale v jednom má pravdu, chýba nám poznanie budúcich dní. No možno je to tak dobre. Situácie, ktoré sa nám stanú, nás často vrhajú do údolí našich strachov a beznádejí a cesty, ktoré odtiaľ vedú nás nútia liezť krôčik po krôčiku po lane odvahy. A to je základný predpoklad, aby sme odvážne vykročili vpred.
Tých situácií bolo v mojom živote mnoho. Sebavedomie, tak potrebné na mnohé odvážne kroky, bolo podlomené nefungujúcim vzťahom mojich rodičov, neustálym sťahovaním zo Zvolena do Košíc a z Košíc do Zvolena, mesiacmi strávenými bez rodičov a neprispel k tomu ani krivý zub či nosenie okuliarov. Poznáte to, deti sú vždy v istom veku na určité veci akosi citlivejšie…
Môj ocko vždy potreboval byť na mňa za niečo hrdý.
Mala som pocit, že len vtedy si zaslúžim jeho lásku.
Každý deň som túžila čosi dosiahnuť, aby som opäť cítila, že ma ľúbi. Keby som vedela, čo viem dnes, keď odpočíva na záveternej strane bielych oblakov, vnímala by som, že len inak prejavuje lásku. Že to proste inak nevie…No netušila som…
Tak sa teda môj študentský život niesol v jednom kolotoči práce na sebe. Až tak, že nebolo času na nič iné. Ach, koľkí tak žijeme…Točila som sa tak prisilno, až sa mi z toho občas roztočila hlava. A potom tancovala kade tade…všade…len na svojom mieste nebola.
Moja drahá stará mama, ktorej vďačím za všetku tú bezpodmienečnú lásku sa síce zo všetkých síl snažila presvedčiť ma o tom, že môžem žiť aj svoj vlastný milujúci život, no bezvýsledne. Nepočula som…
Hnala ma túžba byť milovaná a zaslúžiť si lásku.
Čo iné ma mohlo stretnúť na tejto ceste ako zopár “veľkých” náručí, plných vášne, túžby a lásky, ktorá však viac sľubovala ako žila a ktorá vzplanula len preto, aby sa na ňu človek iba pozeral. Pri každom dotyku pálila, spaľovala dušu i telo na popol, pomaly a nenápade. Ostal mi po nej vždy len výraz plný prekvapenia, sklamania a kosti dolámané od pádu. Možno to dobre poznáte…
Tie momenty straty boli tak silné, že moje sebavedomie často otriasli na úplné dno…
Niekedy som si myslela, že si na tom dne už postavým svoj malý útulný domček.
A jednoducho tam jednoducho ostanem. Tá tmavá čierna realita ma istým spôsobom upokojovala. Možno preto, že to bolo dno…nebola tam reálna možnosť opäť padnúť…
Mala som však priveľa snov a túžob.
A keď veľa padáte, naplačete potoky a moria sĺz, až ich úplne stratíte, no nevzdáte to, odrazu si uvedomíte, že chcete ešte vidieť svetlo. Chcete zažiť radosť. A dotknúť sa aspoň letmo svojich snov. A vtedy pochopíte že tam dole nemôžete ostať večne. Lebo vlastne nechcete.
A tak sa rôznymi spôsobmi snažíte priblížiť k svojim túžbam. Vytrvalo, cielene, s nádejou….a vtedy sa po malých krôčkoch, skôr či neskôr dostavujú malé, takmer neviditeľné úspechy. Och aká je to radosť, keď ich nanovo vidíte. A tak s bázňou a malou dušičkou kráčate v ústrety čomusi, čo vás už po prvom letnom dotyku ovinie a zabalí do opojného pocitu, ktorý je voňavší ako ten najkrajší parfém. Ak sa úspechy dostavia v oblasti, ktorá Vás teší a napĺňa a je Vašou vášňou, tak je to radosť nad radosť.
Za každou radosťou je ukrytý pád.
Možno aby sme videli veci, ktoré vidieť máme.
Keď sa začali dostavovať čarovné úspechy, vydláždené tvrdou prácou s hlasom a rečou a ja som stála na začiatku svojej pedagogickej, vedeckej, či moderátorskej cesty, netušila som, čo všetko ma ešte čaká. A že to nebudú len radosti….ale aj veľa sebazaprení, tvrdej práce na sebe a svojom prejave a často nutnosti oprášiť svoj starý odev a ušiť zbrusu nový…
No naučila som sa jednej dôležitej veci.
Nech je situácia akákoľvek ťažká, nech vás zrazí na dno, alebo sa ocitnete rovno pod dnom a máte pocit, že už sa nevládzete pohnúť ďalej, dôležité je uvedomiť si, že:
Táto situácia je len OBDOBÍM
Toto obdobie PREJDE.
VY NÍM PREJDETE!
Všetko prehrmí. Verte mi, nech je to čokoľvek- prejde to! Zvládnete to. Možno nie tak ako ste si vysnívali, ale úplne inak. A Vás to nesmierne prekvapí. Len tomu neprestávajte veriť. A nevzdávajte to.
Ak poznáte príbeh Hľadá sa Nemo, zábudlivá rybka Dory v ňom povzbudzuje otca strateného Nema- Marlyna vetou- „Stále plávať, stále plávať“. Učí ho tým veriť vo svoje schopnosti a sústrediť sa na prítomný okamih, hoci sa cieľ zdá nedosiahnuteľný. Nezastať na jednom mieste a nezúfať. Skúste mať tú vetu na pamäti, keď Vám bude ťažko. Hoci je úplne jednoduchá, mne osobne nesmierne pomohla.
Len preži tento JEDEN deň. Len DÝCHAJ a prejdi touto situáciou. ZVLÁDNEŠ TO. Len plávaj, nezastavuj, stále plávaj.
Verte sebe, verte svojmu telu, svojmu srdcu. A tí, ktorí veríte v Boha, verte Bohu, že je nad celou tou situáciou a je pokojný. Nechajte sa pozvať do toho pokoja, v ktorom je všetko tak, ako má byť.
Len tak dosiahnete to, po čom tak vytrvalo túžite. Možno sú to lepšie vzťahy, možno lepšia práca, viac voľna, pocit zadosťučinenia. naplnenia…každý z nás má tisíce túžob….objavte ich a objavujte stále nanovo. A nevzdávajte to.
Ak by som to vzdala ja a dôvodov na to bolo neúrekom, nemala by som dnes úžasnú rodinu a prácu, ktorá ma nesmierne teší a napĺňa radosťou.
Vstúpte na túto cestu ešte dnes:)
Spravte si radosť, prihláste sa na kurz, ktorý Vám pomôže získať zručnosť, ktorá Vás priblíži bližšie k Vašim snom. Či už kurz maľovania, šitia, spevu či hrania na gitare. Alebo začnite cvičiť, zmeňte stravu, urobte čokoľvek, pre SEBA a zo srdca!
Príliš dlho nad tým neuvažujte. Keď niečo neustále odkladáme, dookola nad tým premýšľame a hľadáme naideálnejšiu cestu, často sa nakoniec do ničoho nepustíme.
Vyberte si, čo Vás dovedie o krok bližšie k Vášmu cieľu a jednoducho ZAČNITE.
Choďte do toho naplno a najmä s láskou a pravdivo.
Osobne si myslím, že skvelým začiatkom je práca na svojom prejave. To ako človek rozpráva, ako dokáže pracovať s hlasom, či narábať s rečou je základom, aby dokázal prezentovať svoje názory, túžby či myšlienky a najmä aby dokázal bez strachu prezentovať seba. Napríklad aj pri pohovore do novej práce, alebo pri oslovovaní nových zákazníkov.
Každý môže mať krásny a vycibrený rečový prejav.
V dnešnom prevažne virtuálnom svete je už takmer prirodzené prihovárať sa ľuďom prostredníctvom videí, či videokonferencií. Aby sa z Vás nestali “uspávači hadov”, ako sme, s odpustením, volali mnohých našich profesorov”, odporúčam:
ZAČNITE PRACOVAŤ NA SVOJOM PREJAVE
Najlepšie pod vedením profesionála buď osobne, alebo prostredníctvom videokurzov či online konzultácií. Množstvo dôležitých rád a postupov nájdete aj v mojom:
EBOOKU ZADARMO
ktorý bude už o mesiac k dispozícii na mojej stránke www.jankalakomcikova.sk.
Pomôže Vám skvalitniť Váš prejav jednoduchými krokmi, ktoré Vám nezaberú viac ako štvrťhodinku z Vášho denného harmonogramu.
Niekedy stačí len 15 MINÚT DENNE a Vaša reč a hlas sa stanú pevným oporným bodom na ceste za Vašimi snami.
A hlavne…
Nevzdávajte sa. Nikdy! Všetko zvládnete. Verte mi, viem, o čom hovorím. Ak budete potrebovať moju pomoc, veľmi rada Vám poradím v oblasti, ktorá je mojou vášňou a to skvalitňovanie Vášho prejavu. Nielen šaty robia človeka. Ale aj náš prejav buduje základ, podľa ktorého si ľudí dokážeme buď získať, alebo stratiť. Reč je základom k nášmu sebavedomiu. Ak sa chcete priblížiť k svojim snom a túžbam, vyskúšajte pracovať na svojom prejave.
Úspech sa zaručene dostaví a to nielen v profesionálnom, ale najmä osobnom živote.
A keď prídu ťažké chvíle, majte na pamäti, že je potrebné „stále plávať“.
Tak hor sa spoločne do plávania, drahí priatelia! Nebojme sa!
Mojou vášňou je tvorivá práca s hlasom a rečou, ktorej sa venujem na profesionálnej úrovni už vyše 11 rokov. Napĺňa ma pomáhať dospelým a deťom formovať a zdokonaľovať ich prejav, hravou formou odstrániť rečové vady a pomôcť im tak k dosiahnutiu pracovných i osobných cieľov, snov a túžob.
Môj príbeh si prečítajte tu- https://jankalakomcikova.sk/moj-pribeh/